Ľudová pieseň v materskej škole

Spev je považovaný za najprirodzenejší ľudský umelecký prejav a ľudský hlas za najdokonalejší hudobný nástroj. Patrí aj k najstarším umeleckým prejavom ľudskej spoločnosti a je súčasťou kultúry všetkých národov. V tomto duchu sme s deťmi našej materskej školy nacvičili niekoľko ľudových piesní, aby sa tak u nich zlepšovali, kultivovali a rozvíjali spevácke schopnosti, aby sme prebudili u detí záujem o spev ľudových piesní. Na porovnanie spevu sme do materskej školy pozvali členky folklórneho súboru DOLINKA vo Veľkých Ozorovciach – Ivetu Krištofovú vedúcu súboru a Janu Čeľovskú, ktoré deťom tiež zaspievali niekoľko ľudových piesní. Ale najprv sme pani starostku a členky súboru DOLINKA privítali v našej materskej škole peknou  nárečovou uvítačkou :      

„Dobrý dzeň, ľudze!“
Kec sce še tu zešli, ta Vás šumne vítam.
Kec še dakus zmýlim, odpuščene pýtam.
Bo ja išče malý, ale huncút veľký.
Neraz zo mnu maju starojsc mojo učiteľky.
Do kúta nás dajú, to nič nepomáha,
Neraz z toho boli učiteľku hlava.
A teraz nás sluchajce, co my Vám povíme.
Co sme še učili, s tým Vás pobavíme.

Deti im zaspievali niekoľko ľudových piesní: Anička dušička; Moja mamka niečo má; Červený kacheľ; Varila som , varila, ktorú deti rytmizovali drevenými vareškami a ozvučnými drievkami. 
Ďakujeme folklórnemu súboru DOLINKA za prijatie nášho pozvania a za krásny umelecký zážitok z ich spevu.