Podporujte jesenné hranie /bádanie/ u detí

Deti milujú zmenu ročných období. Neberú ich ako sprievodné javy svojho života, ale prežívajú zmeny v prírode spolu s ňou. V každom ročnom období majú iný druh zážitkov.

Jeseň má pre ne svoje zvláštne čaro. Keď sa môžu hrať vonku s blatom, behať po kalužiach, zbierať gaštany alebo si púšťať šarkana, majú o zábavu postarané. A aká to bola zábava, keď sme mohli šelestiť v kope lístia alebo sa po ňom kotúľať z kopca v lese!

Už úplne malé deti milujú hru s blatom, hrabanie a kopanie. A my by sme im to mali vždy, ak sa to len trochu dá, umožniť. Aj vtedy, ak musí ísť po takejto akcií celý mundúr hneď do práčky. Lebo deti sa takto učia „pochopiť“ svet.

Na začiatku deti spoznávajú svoje okolie menej pomocou kníh a reči, ale najmä pohybom a zmyslovými skúsenosťami. A to podporuje nielen ich telesný vývin, ale posilňujú sa tým aj duševné a sociálne schopnosti.

Prečo je ale práve babranie sa v bahne také dôležité? Koža je náš najväčší zmyslový orgán a k tomu aj prvý, ktorý je v detskom vývine plne funkčný. Takto pomáha taktilný (hmatový) systém detskému mozgu dávať do vzťahu a organizovať všetky ostatné zmyslové podnety.

Zmyslové vnímanie je teda kľúčom k mysleniu. Z tohto dôvodu zriaďuje čoraz viac materských škôl špeciálne dielne, kde si môžu naši najmenší veľa vecí prakticky vyskúšať. To nemá nič spoločné s antiautoritatívnou výchovou, ale je to výborné podporovanie kognitívnych schopností. Či už blato, zemina alebo íl – s týmito materiálmi môžu deti cítiť formu a meniť ju, vyskúšať si ich vlastnú silu, zisťovať svoje telesné hranice a testovať rôzne vlastnosti.

Aj prechádzka v lese alebo popoludnie strávené v záhrade je pre dieťa dobrou školou pre život. Najmä vtedy, ak môže skúmať toto zaujímavé prostredie (lístie, kôru stromov, palice, blato) samostatne a svojím vlastným tempom.

Pre dospelých je to – buďme úprimní – niekedy poriadna nuda. Predstavte si však nasledujúcu situáciu: Vonku mrholí. Vaše dieťa kvočí pred kalužou a paličkou sa v nej rýpe do všetkých strán, kým vy by ste sa najradšej vrátili do kaviarničky (podľa možností s čistým dieťaťom), ktorú ste objavili na okraji lesa a vypili si tam šálku horúcej čokolády. A tak netrpezlivo voláte dieťa: „No poď už konečne!“

Ale keď si ujasníme, čo sa v takýchto situáciách odohráva v hlavičkách našich detí, padne nám o niečo ľahšie byť trpezlivým. Najlepším „krmivom“ pre mozog nie sú totiž výklady rodičov. Dieťa si nerozvíja predstavu o lístí len tým, že mu rozprávame, že ide o oválne zelené tvary, ktoré visia na stromoch. Oveľa lepšie je, ak má dieťa možnosť hmatom a zrakom samo objaviť, čo je list a aký zvuk dokáže vydávať chôdza po suchom opadanom lístí.

Ak deti bádajú samy, automaticky si pritom usporadúvajú a zatrieďujú už naučené veci. Získavajú skúseností, ktoré majú niečo spoločné už so získanými poznatkami, ale obsahujú aj kúsok neznámeho. Preto ak budete chcieť nabudúce zakričať „Poď už“, najskôr sa pozrite, čo dieťa práve ohmatáva a skúma.

Ak deti kráčajú po suchom lístí, skáču po kalužiach, hrabú sa v blate alebo skúmajú v rukách odlomenú kôru stromov, vytvárajú sa krok za krokom komplikované nervové spojenia v rôznych oblastiach mozgu. Tieto vzruchy prichádzajúce zo zmyslových orgánov sa využívajú na budovanie stabilných a stále komplexnejších nervových prepojení.

Je teda ťažké uveriť, čo všetko sa deje pri tom, keď sa deti hrajú v kaluži. Vedierko, lopatka a škatuľka, do ktorej si možno niečo zobrať domov, sú výborným výstrojom pre malých bádateľov.

V ich malých hlavičkách sa musia najskôr založiť vzory a štruktúry, aby mohli spracovať všetky dojmy, ktoré získavajú. A pri tomto akte potrebujú pocit istoty. „Ocko a mamička sú tu a nevyhrešia ma, ani keď sa občas zašpiním.“ A najneskôr v tomto bode by nám malo byť jasné – pre malých človiečikov je babranie sa v blate ozajstným zážitkom.

Práve na jeseň je tu čo robiť a objavovať: lístie sa odieva do najkrajších farieb, stromy a kríky zdobia ovocné skvosty a jesenné kvety žiaria opreteky na teplom slniečku.

Deti predškolského veku, ale i mladší školáci majú radosť z toho, keď spolu s rodičmi pripravujú záhradu na zimný odpočinok alebo sadia trvalky a cibuľoviny na ďalšiu jar. Pre deti i dospelých symbolizuje vlastný strom v záhrade – ako napríklad pekná jabloň – stabilitu. Avšak s ročnými obdobiami sa permanentne mení, jej listy a plody podnecujú detskú fantáziu a svojimi vyčnievajúcimi konármi pozýva na snívanie a lezenie.

Pre deti ale i pre zvyšok rodiny je vzrušujúce, ak si jeseň prinesú priamo do bytu a trochu si ho takto skrášlia. K tomu nepotrebujete veľa. Pár jesenných kvetov alebo konáriky s pestrofarebnými listami, ozdobné malé tekvičky, jabĺčka, možno ešte sviečka k tomu – toto všetko môže priniesť do vášho bytu príjemnú jesennú atmosféru. Aj z materiálu, ktorý ste si priniesli z prírody, možno zhotoviť krásne dekorácie na stôl a iné pekné výrobky.